Roháčske plesá

Autor: Alžbeta Szomolaiová | 2.9.2020 o 15:17 | Karma článku: 7,03 | Prečítané:  2176x

Keďže sme pár dní trávili na mojej vysnívanej Orave, nemohlo sa to zaobísť bez poriadnej túry. Kam sa vybrať?  Na Sivý vrch? Na Volovec? No ale keďže vonku bolo cca 30 stupňov, radšej sme si vybrali menej náročné Roháčske plesá.

Zaparkovali sme pri Lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená. Strážené a platené parkovisko nás stálo 3€ a toto miesto slúži ako východiskový bod pre viaceré turistické chodníky. Od parkoviska vedie strmák v lese až po bufet. Uf...dobre to začína :-)

Odtiaľ vedie asfaltová cesta do mierneho kopca až po rázcestie. Tu sa môžete rozhodnúť kadiaľ ďalej - buď smerom na Ťatliakovu chatu , alebo smerom na Roháčske vodopády. Väčšina turistov sa vyberie druhým smerom, ale u nás vyhrávajú Roháčske vodopády. Pôvodne sme sa chceli vybrať k plesám inou trasou, ale nakoniec nám pán domáci v penzióne v Habovke dobre poradil, aby sme začali od Roháčskeho vodopádu. Dôvod bol jednoduchý. Hoci je to touto stranou strmšie nahor, ale radšej ísť po kamenistej trase hore, ako sa po nej šmýkať smerom dole a dávať kolenám poriadne zabrať. 

Dostali sme sa k Roháčskym vodopádom  vo výške 1340 m.n.m. Je tu nádherne!  Ak si chcete spraviť fotku pod vodopádom, tak osvieženie máte isté :-)  Ja som žiaľ cestou k vodopádu zle stúpila a doplatilo na to moje koleno, takže som nižšie už nešla. Snažila som sa rýchlo dať dokopy, aby som zvládla celú túru. Aj tak ma kúsok odrádzalo množstvo turistov pod vodopádom. 

Po malom oddychu sme sa pomalším tempom vybrali smerom na Rázcestie pod Predným Zeleným. Turistický chodník vedie príjemným lesíkom. V tejto horúčave veru chládok poteší. Keď dorazíme na miesto, čaká nás krásna scenéria. Ako tak pozeráme, žiadne plesá nevidíme, tak začíname tušiť, že budeme musieť prejsť na druhú strany doliny, aby sme videli náznak nejakého plesa :-) Oddychujeme, načerpávame energiu a ideme ďalej. 

Tabuľa síce hlási hodinku na Roháčske plesá, ale nám to zaberie trošku viac času. Nikam sa neponáhľame, medzitým sa snažím našľapovať opatrne kvôli kolenu, v tejto horúčave sa aj horšie dýcha. Rýchlo si skrývam hlavu šatkou a kochám sa krásnou prírodou. Kadiaľ pozriem tade vidím kopce, kosodrevinu a poriadne strmý turistický chodník :-) Eeeej a teraz to začína...ale výsledok stojí za to. Dostali sme sa k Hornému Roháčskemu plesu vo výške 1719 m.n.m. To je krása! 

Dávame si pauzičku, vyťahujeme paštétu a chlebík ako správny turisti a oddychujeme. Medzitým nakŕmime kačky, omočíme si ruky v ľadovom plese, vyhrievame sa na slniečku ... Zrazu mi ani tak neprekáža keď som hore na kopci :-) Prekvapivo málo turistov tu je. Tak sme buď vyšli rýchlejšie ako zvyšok, alebo sa tu hore každý nezdržal.  

Po výdatnom oddychu sa vydávame na Rázcestie Smutná dolina.  Cestou prechádzame okolo dvoch menších plies až sa dostaneme k Veľkému Roháčskemu plesu, ktoré má až 7 metrovú hĺbku.  Od Rázcestia Smutná dolina (1522 m.n.m) k Ťatliakovej chate (1350 m.n.m) je to ozaj už iba prechádzka po skalnatom teréne. Na náročnejší výstup sme už dávno aj zabudli a kocháme sa nádhernou prírodou. Napriek pokročilejšiemu času stretávame ešte veľa turistov v protismere. 

V Ťatliakovej chate si dávame čapované pivno, pozrieme si Ťatliakove jazero a vyrážame po asfaltovej ceste na Adamcuľu, odtiaľ k Rázcestiu Šindľovec a na parkovisko na Spálenej. Na dlhej asfaltovej ceste k Rázcestiu už snívam o skalách po ktorých sme doteraz liezli. Neviem ako ste na tom vy, ale nič horšie ako viackilometrovú asfaltku po náročnejšej túre nepoznám. Radšej by som sa prešla v lesíku, po prírode... Opäť stretávame viac turistov, ktorí idú smerom ku chate. Táto trasa je vhodná aj pre kočíky, bicykle a kolobežky (tie si viete dokonca aj zapožičať). 

​Celkovo túru na Roháčske plesá zaraďujem medzi stredne náročné túry. Počas horúčav toto miesto neposkytne veľa chládku, tak si nezabudnite čiapku alebo nejakú pokrývku hlavy. Pevná turistická obuv je samozrejmosťou. Ak ešte zvažujete, či ísť alebo neísť...rozhodne áno! Krásne výhľady, nádherná príroda, čistučké plesá....to všetko vás čaká na Roháčoch.  My sa sem určite ešte vrátime, pri pohľade na tie kopce nás to už teraz ťahá na ďalšiu túru. Zaujíma vás čo sme ešte zažili počas dovolenky na Orave? Čoskoro sa dočítate v ďalšom článočku :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Matovičova paradigma

Keby žil v ére Edisona, tak sa hádže o zem a vyhráža až kým by sme nemali ústavný zákon o svietení petrolejkami.

Autorská strana Samuela Marca

Privítajte Petra Pellegriniho, náhradného človeka (píše Samo Marec)

Môžete Pellegriniho vyhnať zo Smeru, ale nemôžete Smer vyhnať z Pellegriniho.


Už ste čítali?