Chleb

Autor: Alžbeta Szomolaiová | 6.3.2021 o 21:07 | Karma článku: 5,94 | Prečítané:  1798x

O treťom najvyššom vrchole Malej Fatry počul už snáď každý. Minimálne v rôznych turistických skupinách sa dosť často zdieľajú fotky práve z tohto kopca.

A keďže zvedavosť nepustí, začali sme plánovať výstup na tento kopček. Na Chleb vedie viacero turistických trás - napríklad z Vrátnej a zo Šútova. O Šútove ste tiež už asi počuli. Alebo keď možno o Šútove ani nie, tak o Šútovských vodopádoch určite. Pôvodne sme mali v pláne spraviť si okruh z obce na Chleb po zelenej a odtiaľ dole k vodopádom po modrej. Človek mieni...Pánboh mení... Dopadli sme nakoniec úplne inak...

Jedného skorého rána sme sa vybrali do obce Šútovo vlakom z Ružomberka. Privstali sme si, lebo sme predpokladali nápor turistov na kopcoch. Od vlakovej stanice nemáte inú možnosť ako sa pár metrov prejsť popri ceste. Nič príjemné, ale dá sa to vydržať.

Čoskoro sa dostávame ku križovatke a my odbáčame doľava, kde pribúda zelené turistické značenie. Zelená vedie cez celú dedinu až sa dostanete k autobusovej zastávke. Tu sa nachádza rázcestie - buď po modrej k Šútovským vodopádom, alebo po zelenej priamo na Chleb. Naším cieľom nebolo primárne navštíviť vodopády, tak teda zostávame na zelenej smerujúcej k Zajacovej. Ak chcete ušetriť čas, tak zastaňte priamo v dedine a vyrazte na túru od tohto rázcestia.

Slniečko práve vychádza a my opatrne prechádzame po zľadovatenom chodníku až kým nedorazíme k odbočke do lesa. Tu už snehu pribúda, ale cesta je vyjazdená autami, takže sa nám ide celkom dobre. K Zajacovej (720m.n.m) sa dostávame raz-dva a zatiaľ nestretávame skoro žiadnych turistov.

Od Zajacovej sa začína mierne stúpanie. Ak sme doteraz spolovice spali, tak toto nás preberá úplne. Pribúda skialpinistov, a ja začínam mať pocit, že sa viac pozerám za seba či niekomu nezavadziam, ako pred seba. Ani výhľadov tu veľa nie je, keďže ideme hlavne v lesíku. Mojim očiam ale lahodí pohľad na krásne zasneženú prírodu. V takýchto chvíľach si začínam uvedomovať aké je skvelé venovať sa turistike aj v zime.

K tabuli Ploštiny (1112 m.n.m) sa dostávame cca za hodinku. Ku Chate pod Chlebom je to ešte ďalšia hodinka. Terén začína byť veľmi strmý. Ja, ako turista, ktorý nie je zvyknutý na také prevýšenie začínam poriadne fučať a bojujem s nekonečným kopcom. Trasa vedie popri lanovke, ktorá je v tomto období mimo prevádzky. A veru, zahrávala som sa s myšlienkou, čo by som spravila, keby tá lanovka fungovala :-)

Turistov je tu ako maku, či už tých peších, alebo skialpinistov. Nik sa nikam nenáhli, výstup je predsa len namáhavý a vidím, že nejeden turista fučí ako ja. Dávam si prestávku, nie len kvôli tomu aby som sa vydýchala, ale aby som sa pokochala tou nádherou ktorá ma obklopuje. Je jasné, slnečné počasie a veru pri tom pohľade na okolité kopce mi to stojí za každú námahu aj prepotené tričko. Nejdem ani písať koľko mi trvalo kým som vyšla ku chate, hodina to určite nebola :-) O to šťastnejšia som sa po toľkej námahe usadila v teple a pohodlí chaty a dala si výborný baraní vývar.

Nebola by som to ja, keby som nevytiahla z nabalenej tašky aj lapošku. Posilnili sme sa a vydali sme sa na posledný úsek nášho stúpania smerom k hrebeňu. Veľmi rýchlo sme zistili, že ďalší výstup bude makačka iného druhu. Prevýšenie nebolo veľké, ale zabárať sa do snehu po zadok nie je nič s čím by som dopredu rátala. Znie a vyzerá to síce vtipne, keď sa prepadnete do snehu a idete sa odtiaľ vyhrabávať, ale po pár sto metroch to prestalo byť vtipné a začalo byť skôr namáhavé. Aj keď...zaboríte sa do snehu, vyhrabete sa, kuknete do diery a hľa...ihličnan :-)

Ej veru, dobre mi poradil jeden turista, aby som to skúsila po štvornožky aby sa mi lepšie rozložila váha na snehu. Vtipné? Aj ja by som sa smiala keby som to videla prvýkrát. Ale ten pocit, keď som vedela prejsť po štyroch pár metrov bez toho aby som sa zaborila do snehu bol na nezaplatenie. Fotku z pochopiteľných dôvodov z tohto môjho "pochodu po snehu" nemám, veď kto by sa odvážil ma fotiť pri tom :-)

Chleb sme mali už na dohľad a aj snehu ubudlo. Resp. bola skôr viac vychodená cestička, keďže sa táto trasa spája s chodníkom od Vrátnej. Posledných pár metrov nás delilo od vrcholu a veru keď sme tam prišli a poobzerala som sa okolo seba, až sa mi dych zasekol v hrdle. Nádhera. Takú nádheru som snáď ešte ani nevidela. Krása Vysokých a Nízkych Tatier, Fatry či Kriváňa v plnej nádhere. Sme vo výške 1647m.n.m a práve sme prekonali prevýšenie až 1145m.

Tabuľa na hrebeni bola zasypaná snehom. Počkali sme, kým sa to tam kus preriedi a mohli si spraviť nejaké fotky bez turistov. Dali sme sa do reči s pánkom, ktorý vyzeral, že má toho pobehané až-až. Neodporúčal nám trasu dole po modrej k vodopádom. Nebola ani vyšľapaná a vraj je to v takomto počasí pri vodopádoch nebezpečné ešte aj s mačkami. Hoci nás to lákalo, dali sme si poradiť. Niet nad radu skúsenejšieho turistu :-)

Po krátkom oddychu a načerpaní síl sa vydávame po tej istej trase späť ako sme prišli. Prekvapuje ma, že napriek neskoršiemu času ide ešte veľa turistov iba teraz na vrchol. To, čo nám hore trvalo 7 hodín (berte do úvahy ten sneh po zadok), tak sme dali dole za 3 hodinky. Vrátane prestávky na Chate pod Chlebom. Tentoraz som neodolala a vypýtala si aj varené vínko. A hoci ho bežne v ponuke nemali, žienky pri okienku mali tak fantastickú náladu, že mi ho bez problémov pripravili. Keď sa tak zamýšľam, aj práca chatárky musí mať niečo do seba :-)

Cesta dole sa niesla v dobrej nálade. A hoci boli už chodníky lepšie vychodené ako ráno keď sme šli hore, teraz sa nám pre istotu na nich šmýkalo. Ale či sa šmýka alebo nie, posledných pár kilometrov ideme rezkým tempom aj kvôli vlaku, ktorý musíme stihnúť v Šútove.

Stihli sme to len tak-tak a po našom príchode na stanicu prišiel vlak o necelú minútu. Ešteže som nezaváhala na tých koľajniciach :-)

Ale ten pocit, keď sadnete do vlaku a ten Vás dovezie domov. Sedíte, oddychujete a napĺňa Vás spokojnosť a pokoj z celého dňa..Tak toto je na nezaplatenie.

Celkovo hodnotím výstup na Chleb ako kondične náročný. Napriek tomu by som sa tam kľudne vybrala aj hneď teraz :-) Celý výstup nám trval 10 hodín aj kvôli zlým podmienkam na turistickom chodníku. Trasa mala cca 20 kilometrov od vlakovej do Šútova - hore na Chleb a späť. Každá minúta námahy stála za to, keď si pomyslím aké krásne výhľady sa nám naskytli z tohto kopca. A hoci nie som zimný turista, ako som už spomínala...príroda v zime má svoje čaro a ľahko si ukradne srdce každého turistu. Aj toho jarno-jesenného ako som bola ja. A na to prevýšenie si snáď niekedy aj zvyknem :-)

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Analytik Smatana: Keď som robil s Matovičom ja, takéto extrémne veci nerobil

Ako by sa mal uvoľňovať Covid automat? Pozrite si rozhovor s analytikom Martinom Smatanom.

Polícia pátra po Harabinovi, nepreberal zásielky od vyšetrovateľa

Harabin tvrdí, že ho na poštu nepustili, pretože nenosí rúško.


Už ste čítali?