Dievčenská a Brzotínska skala

Autor: Alžbeta Szomolaiová | 9.6.2021 o 13:33 | Karma článku: 4,05 | Prečítané:  938x

Po dlhšom odklade turistiky kvôli zlému počasiu sme sa konečne vybrali preskúmať nepreskúmané časti nášho krásneho Slovenska. Tentoraz to bola Dievčenská a Brzotínska skala z Krásnohorskej Dlhej Lúky.

Dala som si záväzok, že v rámci tohtoročnej výzvy vyskúšam 8 turistických trás, ktoré sú pre mňa nepoznané a zatiaľ som o nich iba počula, alebo čítala.

Tak je to aj Dievčenskou a Brzotínskou skalou. 

Dostať sa na obe "skaly" by bolo jednoduchšie zvlášť. Ale o čom by bola výzva, keby sme kus nepotrápili svoje nôžky a nespravili sme si celodenný výletík na obe skaly z Krásnohorskej Dlhej Lúky. 

Pri plánovaní tejto trasy mi nebolo celkom jasné, kde by sa malo nachádzať parkovisko, odkiaľ sa vieme dostať k nášmu prvému cieľu - Dievčenskej skale. Kúsok sme poblúdili po dedine a neraz som bola nútená vyskúšať si svoje "cúvacie schopnosti" na úzkych cestičkách - rozumej cúvanie nie je moja silná stránka :-). Nakoniec (po odparkovaní auta pri domoch na druhom konci dediny) sme zistili, že parkovisko je tesne za začiatkom tabule Krásnohorská Dlhá Lúka (smer od Rožňavy) pri prvej odbočke doprava. Ale môžeme sa kľudne tváriť, že sme chceli auto zaparkovať kúsok ďalej, aby sme zahriali svaly pred stúpaním :-)

Na Dievčenskú skalu sa dostanete napríklad aj z Jovíc či Hrušova. Ale keďže sme chceli spojiť obe skaly v rámci jednej túry, rozhodli sme sa začať túru práve z Krásnohorskej Dlhej Lúky. 

Trasa od parkoviska začína úplne pohodovo v lesíku, s minimálnym stúpaním po žlto značenom chodníku. Čoskoro sa dostávame k domčeku a k prameňu pitnej vody. Rezkým krokom vykročíme k strieške, kde by mala byť pitná voda. Brodíme sa vodou a vysokou trávou, obzeráme striešku...a nikde žiaden "otvor" odkiaľ by sme si mohli napustiť vodu. Tak sa teda vraciame, mierne sklamaní, že sme sa nemohli osviežiť keď tu zrazu na nás vykukne tabuľa Pitná voda a vidíme aj vytekajúci prameň. To je tak, keď si nevidíme ďalej od nosa :-)

Po poriadnom ľadovom osviežení sa vyberieme ďalej. Trasa je celkom husto značená a tak nehrozí, že by sme sa stratili. Stratiť sa je také naše. Naposledy sme absolvovali miesto 2 hodinovej túry 5 hodinovú,  lebo sme stratili značky :-)

Pomaličky začína stúpanie a veru už aj turistické paličky sa zídu. Cestou nás zaujme zaujímavo vyzerajúci prameň - Matejova studňa. 

 

Čoskoro sa dostávame k prvej značke. Škridlový košiar vo výške 540m sa rozprestiera na nekonečnej lúke. Samozrejme opäť skoro zablúdime, keď sa vyberieme smerom po lúke ktorá vôbec nie je značená. Táto naša turistická dvojica je teda poriadne slepá. 

K Dievčenskej skale nám to ukazuje podľa tabule 20 minút po zelenej. Cestička v lese sa strieda so  širokými lúkami a poriadnym blatom.

Stúpanie naberá na intenzite a kým sa dostaneme k tabuli Pod Dievčenskou skalou máme poriadne prepotené tričká. Niet nad čierne oblečenie v teplotách okolo 30 stupnov :-)

Ďalej vedie trasa cez lúku. Ale veru, keby nebola vyšľapaná tráva, tak neviem či by sme vedeli kadiaľ vedie cesta. Keď prídeme k lesíku, zrazu je značenie hustejšie a my máme celkom jasno v tom, že sa blížime k nášmu prvému cieľu dnešného dňa. 

A sme tu! Z Dievčenskej skaly nachádzajúcej sa vo výške 660m sa nám naskytá nádherný výhľad na okolie. Môžeme odtiaľto vidieť Plešivec, Krásnu Hôrku (aj hrad ktorý sa žiaľ ešte po veľkom požiari stále opravuje) , Rožňavu aj Jovice. Polkruhový výhľad nám ponúka aj pohľad na Skalisko (Volovské vrchy), Kojšovskú hoľu či Plešiveckú planinu.  Neďaleko sa nachádza aj vysielač, ktorý je vysoký 57m. 

A prečo sa volá tento vyhliadkový vrchol Dievčenská skala? Vraj na tomto vrchole kedysi bol ženský kláštor. Na svoje si prídu aj milovníci geocachingu - my sme si tu tiež našli jednu krabičku. :-) 

Sadáme si do tieňa na lavičku a kocháme sa výhľadom. Vybaľujeme zásoby pozostávajúce z chleba s paštétou a pagáčov a vystierame unavené nohy. Porobíme pár fotiek a vyberieme sa po tej istej trase ako sme prišli až k tabuli Pod Dievčenskou skalou. 

Odtiaľto odbáčame z lúky opäť do lesa. K Lukáčovej bučine vedie pohodová cestička bez väčšieho stúpania stále v lese čomu sme radi, lebo slnko naberá na intenzite.

Keď prichádzame k Odbočke na Brzotínsku skalu zisťujeme, že čas na informačných tabuliach určovali asi podľa nejakého maratónca, lebo veru od jedného bodu k druhému tie časy vôbec nesedia. Alebo máme iba my pomalé tempo? Možno bolo veľa tých chlebíkov s paštétou :-)

Kým sa dostávame k nášmu druhému cieľu tejto turistiky prechádzame cez les, kde tých stromov už veľa nie je.  Vrháme smutný pohľad na popadané stromy a riedky lesík a pritom stúpame do kopca. 

K Brzotínskej skale prichádzame asi o 10 minút neskôr ako hlásila tabuľa. Sme vo výške 600m a opäť nás tu víta nádherný výhľad. Tentoraz na Silickú planinu, Brzotín a Brzotínske rybníky. Ak by ste sa sem chceli vybrať, tak je to možné aj z Jovíc, Plešivca či zo Silice - táto trasa ale nie je taká dlhá a ani taká záživná ako tá naša :-)

Opäť si dávame pauzu, fotíme, vyjedáme posledné zásoby a kocháme sa okolím. Diskutujeme ktorý výhľad bol krajší. Dievčenská skala alebo Brzotínska? Nedohodli sme sa. Je to remíza 1:1. Dobrá rada do života - s Miškom sa radšej netreba staviť. :-)

Nič iné nám nezostáva ako sa vrátiť po tej istej trase ako sme prišli späť. Musím sa priznať, že nerada  sa vraciam po tej istej trase, ale spraviť na tomto mieste okruh späť do dediny kde parkujeme je skôr na viacdennú turistiku. Po ceste späť slnko stále páli, nohy bolia ale ten pocit blaženosti po výdatnej turistike je na nezaplatenie. 

Po ceste stretávame iba sem-tam nejakého turistu, takže predpokladám že všetci sú tento krásny deň v Tatrách :-) Aspoň modrý slimák nám robil malú chvíľu spoločnosť. 

Ak by sa niekomu málilo, tak Krásnohorská Dlhá Lúka je celkom atraktívna dedinka. Okrem zachovalých tradičných sedliackych domov tu môžete navštíviť Vodný mlyn či Krásnohorskú jaskyňu z roku 1964 - táto jaskyňa je ale prístupná iba so sprievodcom.

Na záver by som dodala, že hoci turistická mapa ukazovala na trase Krásnohorská Dlhá Lúka - Škridlový košiar - Dievčenská skala - Lukáčova bučina - Brzotínska skala a späť 5 hodín... my sme ju dali za 7. Čas na tabuli veru nebol veľmi reálny, ale samozrejme treba rátať s tým, že tých 17,8 km sme nedali bez prestávky. :-) Prevýšenie bolo 590m, ale táto trasa je kľudne absolvovateľná aj menej zdatnými turistami. A vraj spálite pri tom 800 kalórií. Tak hor sa do prírody! 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?